SZABADSÁGHARC 1848–1849

Bitka pri Tekovských Lužanoch (elôszó)

Predslov

Každý, kto prechádza Tekovskými Lužanmi popri hlavnej ceste, si nemôže nevšimnúť mohutný žulový stĺp postavený v roku 1876 ako pamätník padlým vojakom. Pripomína najvýznamnejšiu udalosť v dejinách našej obce – bitku, ktorá sa tu odohrala 19. apríla 1849 medzi cisárskymi vojskami Františka Jozefa I. a mad'arskou honvédskou armádou vedenou generálom Görgeyim.

Tento pamätník nás podvedome núti zamyslieť sa nad tým, aký bol 19. apríl v Tekovských Lužanoch pred 170-mi rokmi.

Očakávanie, napätie, erdžanie koní, zvuk bubnov, ohlušujúce výstrely pušiek, rozvírený prach, dym horiacich striech a príbytkov, bolestné výkriky ranených – ticho, potoky krvi a mŕtve telá.

A nakoniec nádherný pocit víťazstva, úľava, sláva...

Sláva pre tých, ktorí zlatými písmenami, ale zároveň svojou krvou nezmazateľne zapísali Tekovské Lužany do histórie. Pred ich veľkosťou, zmyslom pre povinnosť a túžbou po slobode každoročne skláňame hlavy a s úctou a pietou kladieme spomienkové vence k nebu čnejúcemu obelisku.

O samotnom priebehu bitky sa popísalo množstvo odborných článkov, je spomenutá v encyklopédiách, historických publikáciách, učí sa o nej na vojenských školách. Pre nás, lužančanov, má však predovšetkým ľudský rozmer. Ovplyvnila totiž životy ľudí na desiatky rokov po bitke. A ovplyvňuje ich stále, ak si to chceme a dokážeme pripustiť.

Práve preto je veľmi dobré, že sa spracovaniu tejto významnej témy v histórii našej obce ujala lužančanka, autorka viacerých kníh o našej obci, Kicsindi Enikő. Vyrastala blízko pamätníka, prechádzala vedľa neho cestou do školy, vždy sa zaujímala o históriu obce, a preto sa jej obelisk roky prihováral inak, ako nám.

Vd'aka tejto knižke sa môžeme vrátiť nielen do roku 1849, ale aj do životov ľudí túžiacich a bojujúcich za slobodu, spravodlivosť, česť. Môžeme precítiť a uvedomiť si nielen ich dôležitosť, ale aj ich cenu. Zostať pokorní a hrdí.

Marián Kotora
starosta obce

KATALÓGUS		TARTALOM